BOŽIE KOANY

            V zen-budhizme na ceste k osvieteniu položí učiteľ žiakovi na prvý pohľad nezmyselnú a neriešiteľnú hádanku, tzv. koan. Napríklad: „Ako zatlieskať jednou rukou?“ Alebo „Ako možno dostať vykŕmeného gunára do pivovej fľaše?“ A hoci žiak si môže pomyslieť „čo je to za hlúposť?“, predsa sa podujíma úlohu riešiť, pretože tiež si je vedomý, že aj sám majster, ktorý mu túto úlohu dal, k osvieteniu dospel riešením podobného „nezmyslu“.

            Aj nás Boh stavia pred rôzne „koany“. Takým môže byť evanjeliová veta „žehnajte tých, ktorí vás preklínajú“ alebo „kto ti berie košeľu, tomu nechaj aj plášť!“ alebo „kto by si chcel zachrániť život, stratí ho“. Alebo nám môže poslať „koan“ v podobe nejakej životnej udalosti.

            A u niekoho celý životný príbeh je jedným veľkým „koanom“. Ako napríklad u Vladimíra Jukla. Počas Povstania padol do rúk Nemcom. Hneď v prvú noc ho zobudil strážnik – človek, ktorého nikdy v živote nevidel - a vyviedol ho na slobodu. Na druhý deň Nemci vyviedli ostatných zajatcov pod les k jame a tam ich všetkých postrieľali. Pripomína to takmer Petrovo zázračné vyslobodenie zo žalára.

            Pre aký život Pán Boh tohto 20-ročného chlapca zachránil a povolal? Počas komunizmu Vlado Jukl strávil vo väzeniach spolu 14 rokov svojho života. Bol v ňom často trestaný, pretože sa snažil šíriť vieru v Krista medzi ostatnými väzňami. Keď sa vrátil z väzenia ako 40-ročný, začala preňho nová etapa života.

            Bol to on, ktorý v línii svojho učiteľa, chorvátskeho kňaza Kolakoviča, začal budovať náboženské krúžky medzi vysokoškolákmi. Jeho heslo bolo komunistické: „Čelom k masám!“ A vždy dodal: „Pokiaľ nás nebude veľa, komunisti si s nami rýchlo poradia!“

            Toto je teda životná cesta, pre ktorú ho vtedy, v zime roku 1945, Pán Boh zachránil. Je to „koan“ nasledovníka Ježiša. „Rébus“, pochopiteľný vo svetle Kristovho zmŕtvychvstania.